Na FreeHostingu Endora běží desítky tisíc webů. Přidejte se ještě dnes!

Vytvořit web zdarma

Na FreeHostingu Endora běží desítky tisíc webů. Přidejte se ještě dnes!

Vytvořit web zdarma
Přeskočit na obsah
Domů » Blog » Keď dokážeme emóciu definovať , dokážeme s ňou pracovať

Keď dokážeme emóciu definovať , dokážeme s ňou pracovať

    STRACH a ZÚFALSTVO

    Táto emócia ovláda nemocného aj opatrovateľa. Do života nemocného, nemoc vnáša zmätok, vedie k stráte existenčných istôt a ten hľadá a očakáva (aj keď to nedokáže prejaviť) oporu, istotu, bezpečie, ochranu. V prípade, že nedocháddza k naplneniu očakávaní, častokrát docháddza k agresii, ktorú v podstate spúšťa strach. U každého sa prejavuje inak, ale platí, že nemá zmysel strach u nikoho len potláčať či vyvracať. Účinnejšie je sa o strach podeliť. Nestratí sa, ale stratí na sile. Nevyvraciame nemocnému pocit strachu, pokúsime sa ho radšej empaticky „zúčastniť“- vcítiť. Ako by sme reagovali sami, “ v jeho koži“. Čo by uklidnilo nás samotných, ak by nás prepadol strach z nemoci o ktorej vieme, že sa nedá vyliečiť, že nám vezme našu osobnosť.

    Celé KÚZLO KOMUNIKÁCIE s nemocným je ukryté v POCHOPENÍ. V pochopení jeho emócí a toho, že my, musíme komunikovať na jeho úrovni. On, sa našu, v dôsledku ubúdania kognitívnych funkcií nemôže dostať. Jeho mozog mu to neumožňuje.

    Nemenej dôležité, je UZNANIE pocitu strachu a PONUKA POMOCI. Frázy ako : “ nemusíš sa báť, všetko bude v poriadku“, a pod., strach iba umocňujú. Pomôcť môžu tiež rôzne amulety, talismany, anjeli (ak na nich veria).

    STUD svoje zlyhávanie (v bežných životných situáciách) sa snažia čo najviac skrývať rôznymi výhovorkami. U mnohých, tento strach zo zlyhania časom pominie. Nemoc, jeho mozog zmení natoľko, že už nebude schopný porovnávať medzi tým, čo zvládal kedysi a čo teraz. Neprekvapuje ho, že zas niečo stroskotalo. V podstate aj zdravý človek, ak nepočíta s úspechom, nieje prekvapený neúspechom.

    POCIT VINY

    Vo fáze, kedy krátkodobá pamäť už skoro neexistuje, vynárajú sa silné spomienky z minulosti a s nimi krivdy, či nezvládnuté situácie sprevádzané (možno celoživotne) pocitmi viny či výčitkami svedomia. Je to emócia, ktorá, ak nie je opatrovateľom správne pochopená a uchopená, môže tiež prerásť v agresiu nemocného. Ak sa k nej ale pristúpi spôsobom: “ cítiš vinu – tomu rozumiem, ale možno si vtedy nemohol konať inak, lebo … Vhodné je pridať aj nejakú vlastnú skúsenosť na riešenie ktorej niesme sami úplne hrdý. Nemocný sa bude cítiť byť pochopený a „vyliečený z minulosti.“